MARTIN - Nachádza sa na severnom okraji Turčianskej kotliny, ohraničenej Malou a Veľkou Fatrou. Pôvodne mestečko s mestskými právami, neskôr sídlo župy a okresu sa v druhej polovici 19. storočia stalo centrom slovenského národného života. Dnes je hospodárskym a administratívnym strediskom Turca s bohatou kultúrnou tradíciou. Názov mesta je spätý s menom svätca, sv. Martina, ktorému bol zasvätený prvý murovaný kresťanský kostol. Na území mesta sa našli pozostatky doby lužickej, púchovskej kultúry a staroslovienske osídlenie. Prvá zmienka je z roku 1264. Hoci Martin dostal prvé mestké výsady v roku 1340 podľa krupinského mestského práva, vyvíjal sa ako poddanské mestečko sklabinského panstva, ktoré od roku 1535 pripadlo Révayovcom. Mesto sa vďaka svojej polohe pri križovatke obchodných ciest a trhovému právu uplatňovanému od roku 1489 rozvinulo na remeselné a obchodné stredisko s početnými cechmi. Novodobé dejiny mesta sa začali písať od polovice 19. storočia, po revolučnom roku 1848. Strediskom slovenského národného života sa stal Martin v 60-tych rokoch 19. storočia. V auguste 1861 sa tu uskutočnilo zhromaždenie národovcov, ktoré vstúpilo do dejín pod názvom Memorandum slovenského národa. O dva roky neskôr bola v Martine založená Matica slovenská. V roku 1867 tu vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií. V ďalších rokoch boli založené významné celonárodné inštitúcie a spolky: Živena, Slovenský spevokol, Muzeálna slovenská spoločnosť, Slovenské národné múzeum, Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, Tatra banka, Národný dom, Župná nemocnica a iné. S Martinom boli od polovice 19. storočia postupne zlučované susedné osady a obce: Riadok, Jahodníky, Košúty, Tomčany, Priekopa, Záturčie a dočasne aj Vrútky, ktoré sú dnes opäť samostatné.
Kultúrno-historické pamiatky:
Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, ranogotický z druhej polovice 13. storočia. Bol postavený na mieste staršieho románskeho objektu, z 10. storočia. Kostol bol prestavaný v rokoch 1462 a 1523 a obnovený 1862 a po 1945. Vnútorné zariadenie je renesančného a barokového charakteru.
Evanjelický kostol z roku 1784, stojaci na Memorandovom námestí, bol postavený ako tolerančný, veža bola pristavená po oprave v roku 1885.
Stará budova Matice slovenskej (prvá budova) z roku 1869
1875 bola postavená neoklasicisticky, neskôr secesne prestavaná. Dnes je v nej Slovenské národné literárne múzeum.
Druhá budova Matice slovenskej na Ulici P. Mudroňa z roku 1925.
Tretia budova Matice slovenskejna Hostihore z roku 1978. Dnes sídlo Slovenskej národnej knižnice.
Národný cintorín.
Stará budova matičného gymnázia z roku 1860, dnes v rekonštrukcii.
Bývalá budova Národného domu, dnes Divadlo SNP, postavená v roku 1888 ako neoklasicistická, prestavaná po roku 1945.
Slovenské národné múzeum, prvá budova z roku 1908, dnes Múzeum Andreja Kmeťa.
Slovenské národné múzeum - Etnografické múzeum s botanickou záhradou, z roku 1933.
Múzeum slovenskej dediny (skanzen), v Jahodníckych hájoch.