História
Myšlienka založenia Slovenskej národnej knižnice ako depozitára kultúrneho písomného dedičstva slovenského národa sa objavila už v 1. polovici 19. storočia. V roku 1858 sa Martin Hamuljak, keďže si bol vedomý, že Slováci nemajú centrálnu kultúrnu inštitúciu muzeálneho či knižničného typu, rozhodol venovať svoju knižnú zbierku (takmer 3 tisíc zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín) katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici s podmienkou, že ak vznikne celonárodná ustanovizeň, jeho knižnica sa odovzdá do jej vlastníctva. Jeho želanie sa v plnom rozsahu realizovalo po založení Matice slovenskej roku 1863.
Matica slovenská ako prvá celonárodná kultúrna inštitúcia v rokoch 1863 – 1875 zhromažďovala tlačené, rukopisné, obrazové, muzeálne a iných zbierok o dejinách a kultúre slovenského národa. Bibliotéka Matice slovenskej (cca 10 tisíc zväzkov), ktorá reprezentovala prvú slovenskú národnú knižnicu, bola budovaná najmä z darov jednotlivcov (Martin Hamuljak, Michal Rešetka a iní).
Po zrušení Matice slovenskej (1875) zostali zbierky zatvorené v matičnej budove v Martine. Začiatkom 20. storočia ich preniesli do Nitry a do Széchényiho knižnice v Budapešti, odkiaľ sa na Slovensko vrátili až v rokoch 1940 – 1943.
Po obnovení Matice slovenskej v roku 1919 sa rozsiahla knižnica Muzeálnej spoločnosti spojila s matičnou Bibliotékou. Vytvoril sa základ stotisícovej reprezentatívnej národnej knižnice, umiestnenej v II. budove Matice slovenskej v Martine (1927). Do konca roka 1953 tvorilo knižničný fond už vyše 300 tisíc zväzkov. Tím knihovníkov pod vedením bibliotekára a archivára Antona Augustína Baníka, mal zároveň v správe aj rukopisné zbierky Literárneho archívu MS.
V polovici 30. rokov minulého storočia registrujeme podnety na založenie a vybudovanie oficiálnej Slovenskej národnej knižnice. Knižnica bola založená 1. mája 1941, jej knižné fondy dosiahli v roku 1953 objem 100 tisíc zväzkov a po spojení s matičnou Bibliotékou fond SNK predstavoval zhruba 428 tisíc zväzkov. Zbierky Slovenskej národnej knižnice sú od roku 1975 umiestnené v špecializovanej knižničnej budove na vrchu Hostihora (súčasné sídlo SNK).
Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice
bola ako jedna z dominánt mesta Martin postavená
v rokoch 1964 až 1975. Objekt, 42 metrov vysoký a 110 dlhý má 14 podlaží a 10 000 m2 plochy, bol postavený technológiou zdvíhaných stropov a je obložený betónovými fasádnymi obkladmi. Súčasťou budovy je niekoľko umeleckých diel od popredných slovenských výtvarníkov – Jozefa Kostku (socha Pochodeň pred hlavným vchodom), Fraňa Štefunka (busty významných dejateľov), Vincenta Hložníka so synom (nízky reliéf na priečelí budovy nad hlavným vchodom), Vladimíra Kompánka (5 drevených platík, ktoré vychádzajú z tradície ľudového umenia – átrium), Milana Laluhu (olejomaľba pred vchodom do univerzálnej študovne Zlatá niť), Eleny Bellušovej (reliéf Zlatá niť) a iných.
Na základe Zákona NRSR o knižniciach č. 183/2000 Z. z. z 12. mája 2000 sa Slovenská národná knižnica odčlenila od Matice slovenskej a stala sa samostatnou štátnou kultúrnou ustanovizňou, ktorá sa ako vrcholná knižničná ustanovizeň Slovákov v súčasnom období organicky začleňuje do siete národných knižníc Európy i sveta.